COOLna

Som sa naučila, že nemusím byť dokonalá mamka, stačí, ak budem obyčajná a šťastná. A že každý, aj navonok obyčajný život, ukrýva neobyčajný príbeh. Postupne som prišla na to, že nie je nič zlé na tom, keď sa ako mama venujem aj svojim koníčkom. A že je úplne normálne, keď občas ako matka zlyhávam a neviem si rady, alebo potrebujem pomoc od iných. Že je úplne normálne, keď chcem spať celý deň, keď chcem byť občas aj sama a počúvať ticho. Že je úplne normálne, keď sa ako matka necítim občas šťastná. Čo sa bohužiaľ nie vždy spája so súhlasom dnešnej spoločnosti. Mám dojem, že tá je nastavená na predstavu ženy-matky, ktorá je od pôrodu vždy dokonale šťastná, trávi všetok čas len starostlivosťou o deti a domácnosť. Matka nemá nárok na seba, ani na zlyhania. Jednoducho ona všetko vie a v podstate sa nemá prečo cítiť sama, lebo má dieťa. V podstate musí byť šťastná, lebo je mama. A nedajbože sa rozhodne dieťa nekojiť, alebo požiada o pôrod sekciou… Tieto názory počuje snáď každá matka a nie vždy si ľudia uvedomujú, že dokážu ubližovať. Namiesto toho som chcela poukázať, aby si okolie viac všímalo matky, ich psychiku a občas im ponúknuť pomoc. Je naozaj náročné byť 24/7 sama s dieťatkom.