COOLna

Vaša výroba je zaujímavá ekologickým prístupom ku krajine. Ako ste se k tomu dostali?

Bola to súhra skúseností, kultivovania svojho vnímania a cesty k prírode. Keď som bol na stáži popri škole, dostal som utňu s herbicídom na chrbát, behal som po vinohrade a striekal burinu pod viničom, Vtedy mi prišlo strašne nefér, že ja postriekam rastliny jedom a oni za pár dní zahynú. Začal so viac premýšľať o tom, že my ľudia sme z prírody, sme zodpovední za podu, zem a krajinu, v ktorej hospodárime a nikto iný to nebude robuiť za nás. Ako k nej pristupujeme, tak ostane pre ďalšie generácie. Tak som si povedal, že prírodný prístup je jediná zodpovedná a správna cesta. Chcem byť možno aj inšpiráciou a som rád, keď se ďalší pridávajú. Verím, že toto je jediná budúcnost pre naše ľudstvo, aby sme prežili. Chémie už bolo dosť.

Moja méta je dopestovať hrozno ez traktora, bez strojov a úplne bez postrekov. Skúšam rozné experimenty a inšpirujem sa v permakultúrnych smeroch. Experimentujem napríklad so zvieratami vo vinohrade.

To, že púšťate zvieratá do vinohradu stě vymysleli, alebo ste sa niekde inšpirovali?

Veľa ma inšpiroval Sepp Holzer, permakultúrny farmár z Rakúska. Celý smer permakúltury využíva symbiózu rastlin – aby sa navzájom podporovali a dodávali si živiny – a zároveň zvieratá v celom hospodárskom kolobehu. Ve vinohradoch som to priamo nevidel, ale skúšali to inde, tak som to aplikoval do svojich podmienok. Začal som so sliepkami – mal som taký pohyblibý mini kurín, ale to nefungovalo, lišky mi zožrali sliepky. Prasiatka boli super, ale sú dobré len na jeseň a na jar, kým je mäkká zem. Keď v lete stvrdla, začali žrať hrozno a výhonky. Teraz mám malé ovečky, ktoré na hrozno nedočiahnu. A keď aj žerú niečo zelené, tak sú to listy a výhonky, straúce zatiaľ nechávajú. To je úplne super, lebo tak zároveň prevzdušňujú zónu strapcov, aby mali dosť vzduchu a slnka a nerozvíjali sa tam hubové choroby.

Michal Bažalík (www.vinobazalik.sk)